Môžete sa na úvod predstaviť a priblížiť vašu špecializáciu?
Moje meno je Karol Boldiš. V minulosti som sa venoval najmä defenzívnej hre a psychológii hráča. Dnes by som svoju špecializáciu najlepšie opísal jedným slovom –„progress“.
Ako dlho pôsobíte v hokeji a aká je vaša trénerská prax?
Ako tréner pôsobím približne 11 rokov. Predtým som hral dva roky univerzitný hokej a prešiel som mládežníckymi kategóriami. Moje trénerské pôsobenie zahŕňa:
- jednu sezónu vo funkcii video trénera na Saint Francis Xavier University,
- dve sezóny ako hlavný tréner tímu „SAERC Saints“ v AAA High School
- päť rokov vo funkcii asistenta trénera a šéfskauta v klube „Strait Pirates (Junior B)
- dve sezóny ako asistent trénera v „Pro Hockey Life Storm“ – Major Bantam AAA
Ktoré športové alebo trénerské úspechy si najviac vážite?
Paradoxne, asi najviac si vážim jeden svoj trénerský neúspech. Jeden rok so „Strait Pirates“ sme mali fantastickú sezónu, kde sme prehrali len 3 zápasy v základnej časti. Bol to vynikajúci tím hráčov, z ktorých sa viacerí prebojovali do najvyššej juniorskej ligy (QMJHL). Naša prvá veľká výzva prišla až vo finále ligy, kde sme prehrali rozhodujúci siedmy zápas v sérii a nepostúpili sme na Majstrovstvá Kanady. Táto sezóna zostáva v pamäti kvôli tomu, že prekážky v živote (osobnom aj hokejovom) sú dôležitou súčasťou nášho vývoja. Robia nás odolnejšími. Čo sa týka motivácie, hokej mi dal veľmi veľa a ja chcem niečo z toho posunúť ďalej mladým športovcom.
Prečo ste sa rozhodli stať trénerom? Čo vás motivuje v každodennej práci?
Je pravda, že môj otec je tréner, a môžeme to nazvať rodinné remeslo. Ale napriek tomu ma do toho nikdy netlačil. Pre mňa to bol prirodzený vývoj situácie. Keď som ukončil kariéru kvôli zraneniu, môj bývalý tím hľadal video coacha a hlavný tréner ma oslovil, či by som mal o túto pozíciu záujem. Keďže hokej je obrovskou súčasťou môjho života, neváhal som. Potom to už išlo samo.
Čo sa snažíte odovzdať športovcom, ktorých trénujete?
Osobne si myslím, že hokej (rovnako každý šport) dokáže formovať ľudí. Keď sa spätne pozerám na svoj život, dá sa povedať, že ma vychovala hokejová šatňa a zimný štadión. Keď som bol dieťa, otec trénoval mužov Dukly Trenčín, takže väčšinu voľného času som trávil v jeho šatni s hokejistami. Práve tam som sa naučil disciplíne, zodpovednosti, samostatnosti a rešpektu. Toto všetko sa snažím odovzdať aj deťom, ktoré dnes trénujem.
Ako hodnotíte doterajší priebeh tréningov vo vašej kategórii?
Momentálne je pre mňa najdôležitejší progres našich hráčov a hráčok. Keď sa spätne pozrieme na to, kde sme boli v apríli a porovnáme to s dneškom, neverili by sme, aký kus roboty deti spravili a ako sa posunuli vpred. Nie som zástancom toho, aby ľudia „žili v minulosti“, ale myslím si, že v našom prípade je dôležité pozrieť sa na cestu, ktorú sme prešli — kde sme začali a kde sme dnes.
Ako vnímate prístup a snahu hráčov na tréningoch?
Pracujeme s deťmi a mládežou, takže prístup a snaha sa menia od tréningu k tréningu. Niekedy sú naplno odhodlané, inokedy si nechávajú niečo v zálohe. Dôležité však je, že ich hokej baví a na tréningy chodia s radosťou.
V čom vidíte najväčší priestor na zlepšenie v najbližšom období?
Z môjho pohľadu je všetko ešte nové a vyvíja sa to. Zatiaľ sme sa zameriavali na jednotlivca a individuálne zručnosti (korčuľovanie, technika, atď.). V poslednej dobe sme začali robiť malé kroky smerom k herným situáciám. Myslím si, že práve tu vieme spraviť veľa dobrej roboty a výrazne sa posunúť.
Ako hodnotíte výkony a správanie hráčov počas zápasov a turnajov?
Každý zápas je iný. Nikto nedokáže byť na 100 % bez prestávky, takže aj naše výkony sú striedavé. Aj keď hodnotíme jednotlivcov, stále je to tímový šport. Pre mňa je dôležité, aby sa deti naučili, čo to znamená a prečo je to dôležité. Keď všetci ťaháme za ten istý koniec povrazu, vieme byť úspešní. Tím je o tom, že keď niekto nemá svoj deň, celok ho podrží a potiahne.
Ako hodnotíte komunikáciu medzi trénermi a atmosféru v trénerskej šatni?
Ako celok sme si sadli veľmi dobre. Všetci sa tešíme na „zimák“ a snažíme sa odovzdať naše skúsenosti ďalej. Vládne medzi nami dobrá atmosféra a neraz padne aj nejaký žart— niekedy aj na úkor jedného z nás — ale to k hokeju patrí.
V ktorých oblastiach organizácie tréningov alebo zápasov vidíte potenciál na ďalší rozvoj klubu?
Pri pohľade na organizáciu tréningov a zápasov vidím potenciál najmä v detailoch, ktoré sa dajú priebežne dolaďovať na základe skúseností z praxe. Klub už dnes funguje na veľmi dobrej úrovni, má jasne nastavené procesy a otvorenú komunikáciu. Práve schopnosť pravidelne vyhodnocovať fungovanie, flexibilne reagovať na spätnú väzbu a postupne optimalizovať drobnosti považujem za veľký priestor pre ďalší rozvoj. Tento prístup vytvára stabilné a kvalitné prostredie pre hráčov, trénerov aj rodičov a zároveň umožňuje klubu dlhodobo napredovať.
Prezraďte o sebe nejakú zaujímavosť, ktorú o vás ľudia bežne nevedia.
Najlepšie tréningy a zápasy boli tie, po ktorých ma všetko bolelo. Len vtedy som si úprimne vedel povedať, že som do toho dal naozaj všetko.
Máte na záver odkaz pre rodičov, hráčov alebo fanúšikov HK Malacky?
Na záver by som chcel poďakovať rodičom, hráčom aj fanúšikom HK Malacky za podporu a trpezlivosť. Klub je v procese budovania a rozvoja, a každý takýto proces potrebuje svoj čas a dôveru. Dôležité je vnímať smer, hodnoty a prácu, ktoré sa v klube systematicky robia, aj keď výsledky nemusia byť vždy okamžité.
Podpora, pokojná atmosféra a dôvera zo strany komunity vytvárajú stabilné prostredie, v ktorom môže klub dlhodobo rásť a napredovať. Ak sa nám podarí držať spolu, komunikovať otvorene a veriť spoločnej vízii, HK Malacky môže postupne budovať pevné základy a zdravú budúcnosť, na ktorú budeme môcť byť všetci hrdí.
Dali ste nám dôveru aby sme pracovali s Vašimi deťmi, okrem dôvery potrebujeme aj priestor na to aby sme mohli pracovať. Je to kontra produktívne keď sa deti neustále otáčajú za rodičmi a čakajú čo im povedia. Narúša to aj tréningový aj zápasový proces, sústredenosť a hlavne ich rozvoj. Dajte im voľnosť, nech sa môžu vyvíjať. Buďte pozitívni, buďte ich oporou, netlačte ich. Hráč potrebuje priestor aby sa mohol posúvať ďalej.
